Ifikrates
O iných významoch výrazu Ifikrates pozri Ifikrates (rozlišovacia stránka).| Ifikrates | |
| aténsky vojvodca a reformátor | |
,_RP-P-1909-1633.jpg) Imaginárna kresba Ifikrata (Simon Fokke, lept, 1722 – 1784, Rijksmuseum) | |
| Rod. meno | starogr. Ιφικράτης – Ifikrates |
|---|---|
| Narodenie | cca 418 pred Kr. Atény (Rhamnous) |
| Úmrtie | cca 353 pred Kr. Atény (alebo Trácia) |
| Štátna príslušnosť | Atény |
| Zamestnanie | stratég, veliteľ žoldnierov |
| Známy vďaka | vojenské reformy, víťazstvo v bitke pri Lechaione |
| Rodičia | otec bol obuvník |
| Príbuzní | Kotys I. (svokor) |
| Poznámky | zakladateľ tradície ľahkoodených peltastov |
Ifikrates (iné názvy: Ifikratés, starogr. starogr. Ιφικράτης; * cca 418 pred Kr. – † cca 353 pred Kr.) bol významný aténsky vojvodca a veliteľ žoldnierov, ktorý pôsobil v prvej polovici 4. storočia pred Kr. Pripisujú sa mu zásadné vojenské reformy, ktoré revolučným spôsobom zmenili spôsob boja v starovekom Grécku, najmä vďaka zavedeniu a systematizácii ľahkoodených peltastov.[1][2]
Historik Cornelius Nepos o ňom napísal, že bol takým vodcom, ktorý nielenže prevyšoval svojich súčasníkov, ale žiadny zo starších generálov mu nemohol konkurovať. Mal hlboké znalosti vojenskej taktiky a nikdy neutrpel neúspech pre vlastnú chybu. Bol známy svojou inovatívnosťou, pričom nielen zavádzal nové prvky do vojenského umenia, ale výrazne zlepšoval tie existujúce.[3]
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Ifikrates bol synom obuvníka z aténskeho dému Rhamnous.[1][4] Neskôr sa oženil s dcérou tráckeho kráľa Kotysa I., s ktorou mal syna Menesthea (pomenovaného podľa legendárneho aténskeho kráľa z čias trójskej vojny).[2]
Jeho druhý syn, rovnako menom Ifikrates, slúžil ako aténsky veľvyslanec na perzskom dvore. Po bitke pri Isse ho zajal Alexander Veľký, ktorý s ním však zaobchádzal s veľkou úctou pre priateľstvo k Aténam a zo slávy jeho otca. Keď mladší Ifikrates zomrel na neznámu chorobu, Alexander zaplatil prevoz jeho tela do vlasti.[5]
Ifikrates preukázal svoju politickú váhu aj v Makedónii, keď na žiadosť kráľovnej Eurydiky I. prevzal pod svoju ochranu jej synov po smrti kráľa Amynta III.[6]
Podľa Plutarcha Ifikrates veril, že žoldnier by mal milovať bohatstvo a pôžitky, pretože práve túžba po prostriedkoch na uspokojenie týchto potrieb ho vedie k riskantnejšiemu a odhodlanejšiemu boju.[7]
Ifikratove reformy
[upraviť | upraviť zdroj]Ifikrates vďačí za svoju slávu v rovnakej miere vojenským úspechom ako inováciám vo výstroji žoldnierskych peltastov. Historici dodnes diskutujú o tom, koho sa jeho reformy primárne týkali. Najrozšírenejší názor je, že zlepšil bojaschopnosť harcovníkov tak, aby boli schopní viesť dlhší boj zblízka v hlavnej línii. Iné názory predpokladajú, že upravil výstroj žoldnierskych hoplitov, ktorí boli v tom čase kľúčovým faktorom pozemných vojen, alebo že išlo o reformu hoplitov slúžiacich ako námorná pechota.[8]
Tradičná grécka pechota používala ťažké štíty, krátke kopije a malé meče. Ifikrates zaviedol:
- Štít: Menší a ľahší štít (pelta), ktorý umožňoval vojakom rýchlejší pohyb.
- Zbrane: Zdvojnásobil dĺžku kopijí a predĺžil meče.
- Brnenie: Namiesto bronzových pancierov presadzoval používanie plátenných brnení (linotorax), ktoré pri oveľa nižšej hmotnosti poskytovali dostatočnú ochranu.[3][9]
- Obuv: Zaviedol ľahké, ľahko rozväzovateľné vojenské topánky, ktoré sa podľa neho začali nazývať ifikratidy (starogr. ἰφικρατίδες).[10]
Tieto zmeny umožnili jeho jednotkám agresívnejšiu taktiku a rýchlejšie manévrovanie. Ifikrates bol prísny veliteľ, ktorý kládol dôraz na disciplínu a výcvik. Podľa Nepota žiadne zbory v Grécku neboli lepšie vycvičené než tie jeho.[11] Jeho reformy sa považujú za jeden z kľúčových vplyvov na Filipa II. Macedónskeho pri vytváraní makedonskej falanxy vyzbrojenej sarisami.
Vojenské pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Korintská vojna
[upraviť | upraviť zdroj]Počas korintskej vojny podnikal úspešné nájazdy na územie mesta Flius a do oblasti Arkádie, kde plienil nechránené územia. Miestni hopliti sa z obavy pred jeho peltastami neodvažovali vyjsť za mestské hradby.[12]
V rokoch 392/390 pred Kr. zasadil Sparte ťažkú ranu, keď v bitke pri Lechaione pri Korinte takmer úplne zničil moru (prápor cca 600 mužov) ich povestných hoplitov. Po tomto úspechu dobyl pre Atény rad miest, no po nezhodách s obyvateľmi Argosu bol prevelený k Hellespontu, kde bol rovnako úspešný.
Trácia a Egypt
[upraviť | upraviť zdroj]Po uzavretí Antalkidovho mieru (387 pred Kr.) pomáhal Seuthovi, kráľovi tráckych Odrysov, získať späť jeho kráľovstvo. Neskôr uzavrel spojenectvo s kráľom Kotyom I..
Okolo roku 378 pred Kr. bol vyslaný na pomoc Peržanom, aby im pomohol znovu dobyť Egypt, no pre spory so satrapom Farnabazom II. výprava stroskotala.[9] Po návrate do Atén v roku 373 pred Kr. úspešne velil flotile pri vyslobodzovaní Korkyry, ktorú obliehali Lacedemončania (Sparťania).[13]
Neskoršie roky a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]V neskoršom období sa jeho povesť mierne naštrbila, keď sa v konflikte o trácky Chersonéz postavil na stranu svojho svokra Kotya I. proti Aténam. Odmietol však priamo útočiť na aténske pevnosti a ušiel do Antissy. Aténčania mu čoskoro odpustili a počas spojeneckej vojny mu zverili velenie. Spolu s kolegami bol však obžalovaný po tom, čo pre silnú búrku odmietli zaútočiť na nepriateľa. Ifikrates bol oslobodený, ale musel zaplatiť vysokú pokutu.[1] Zomrel v Aténach (podľa niektorých zdrojov v Trácii) okolo roku 353 pred Kr.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Waldemar Heckel. Who's Who in the Age of Alexander the Great. Oxford : Blackwell Publishing, 2006. Dostupné online. ISBN 978-1405112109. S. 144.
- 1 2 SEARS, Matthew A.. Athens, Thrace, and the Shaping of Athenian Leadership. [s.l.] : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-1107030534. S. 65.
- 1 2 Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 1
- ↑ DEL HOYO TONI, Ñaco. War, Warlords, and Interstate Relations in the Ancient Mediterranean. [s.l.] : BRILL, 2017. ISBN 9789004354050. S. 118.
- ↑ Arriános: Anabáza, 2.15.4
- ↑ Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 3
- ↑ Plutarch: Galba, 1.1
- ↑ Ueda-Sarson, Luke: The Evolution of Hellenistic Infantry, Part 1: The Reforms of Iphikrates
- 1 2 D. M. Lewis et al.. The Cambridge Ancient History, Volume 6: The Fourth Century BC. [s.l.] : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0521233484. S. 44-46.
- ↑ SCHACHTER, Albert. Boiotia in Antiquity: Selected Papers. [s.l.] : Cambridge University Press, 2016. ISBN 978-1107053243. S. 262.
- ↑ Cornelius Nepos: Life of Iphicrates, § 2
- ↑ Xenofón: Grécke dejiny (Hellenika), 4.4.15 – 16
- ↑ Ian Worthington. By the Spear. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-0199929863. S. 42.