Poloha Zeme vo vesmíre

Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili. Spočiatku sa verilo, že je Zem stredom vesmíru, ktorý sa skladal iba z planét viditeľných holým okom (t.j. všetky okrem Neptúna a Uránu) Po prijatí heliocentrizmu v 17. storočí sa vďaka pozorovaniam Williama Herschela a iných dokázalo, že naše Slnko leží vo veľkom disku galaxii v ktorom sú hviezdy nie nepodobné nášmu Slnku. Do 20. storočia sa dokázalo pomocou pozorovaní špirálových galaxií, že naša galaxia je len jedna z miliárd iných v rozpínajúcom sa vesmíre, kde sú galaxie zoskupené do kôp galaxií a tie potom do nadkôp. Okolo 21. storočia sa celková štruktúra viditeľného vesmíru stávala čistejšia, keď sa nadkopy formovali do veľkých sieťovitých vlákien, medzi ktorými vzniká prázdny priestor. Nadkopy, vlákna a prázdny priestor sú najpravdepodobnejšie najväčšie súvislé štruktúry, ktoré vo vesmíre existujú. Vo veľkom meradle (cez 1000 megaparsekov) sa vesmír stáva homogénny v tom zmysle, že všetky jeho časti majú priemerne rovnakú hustotu, zloženie a štruktúru. V tomto meradle sa stáva otázka ohľadom pozície Zeme bezvýznamnou, a je tu podľa niekoľkých teórií možnosť existencie multiverza.

Diagram našej pozície vo Vesmíre

Zem vo vesmíre
Objekt	Veľkosť	Poznámky	Zdroj
Zem	12 700 km v priemere	Naša planéta.
Zemská magnetosféra	63 000 km smerom k Slnku; 6 300 000 km smerom od Slnka	Priestor, kde dominuje Magnetické pole Zeme.
Veľká polos Mesiaca	384 400 km polomer	Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme.
Veľká polos Zeme	150 miliónov km polomer 1 AU	Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka. Obsahuje Slnko, Merkúr a Venušu.
Vnútorná časť slnečnej sústavy	6,6 AU naprieč	Obsahuje Slnko, vnútorné planéty a pás asteroidov.
Vonkajšia časť slnečnej sústavy	60 AU naprieč	Obsahuje vonkajšie planéty.
Kuiperov pás	96 AU naprieč	Presahuje vonkajšiu časť slnečnej sústavy
Heliosféra	160 AU naprieč	Najväčší dosah slnečného vetra a medziplanetárnej hmoty.
Rozptýlený disk	200 AU naprieč	Obsahuje ľadové objekty presahujúce Kupierův pás a trpasličie planétu, presnejšie Plutoid, Eris.
Oortov oblak	100 000-200 000 AU naprieč 2-4 ly	Skořápkovitá oblasť biliónov komét.
Slnečná sústava	4 ly naprieč	Náš domovský planetárny systém. Prekročením tejto vzdialenosti na vás gravitačne pôsobí viac iné hviezdy ako Slnko.
Miestny medzihviezdny mrak	30 ly naprieč	medzihviezdny oblak, ktorým v túto dobu putuje Slnko a okolité hviezdy.
Miestna bublina	210-815 ly naprieč	Dutina v medzihviezdnom prostredí v ktorej v túto dobu putuje Slnko a značné množstvo ďalších hviezd. Vznikla v minulosti vďaka supernove.
Gouldov pás	3 000 ly naprieč	Prstenec mladých hviezd, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
Rameno Orióna	10 000 ly dlhé	Špirálové rameno galaxie Mliečna dráha, ktorým v túto dobu putuje Slnko.
Veľká polos Slnka	28 000 ly polomer	Priemerná vzdialenosť Slnka od jadra Galaxie. Doba obehu je cca 225 až 250 miliónov rokov.
Galaxia	100 000 ly naprieč	Naša domovská galaxia, zložená z 200 - 400 miliárd hviezd a je vyplnená medzihviezdnym prostredím.
Miestna podskupina galaxií	1,64 milióna ly naprieč 0,5 megaParsek	Mliečna dráha a trpasličie galaxie, ktoré sú s ňou gravitačne zviazané.
Miestna skupina galaxií	3 Mpc naprieč	Skupina, ktorá sa skladá z aspoň 47 galaxií. Dominujú Andromeda (najväčší), Galaxia a Galaxia v Trojuholníku.
Miestna superkopa galaxií	33 Mpc naprieč	Nadkopa, v ktorej sa nachádza naša galaxia. Obsahuje zhruba 100 skupín a kôp galaxií.
Laniakea	300 Mpc naprieč	Vlákno galaxií, do ktorého patrí aj naša galaxia.
Pozorovateľný vesmír	28 000 Mpc naprieč	Časť vesmíru, ktorá je pre nás viditeľná. Obsahuje viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú zoskupené do miliónov nadkôp, vlákien a prázdneho priestoru, čím vytvára štruktúru podobnú pene.
Vesmír	Minimálne 28 000 Mpc, možno nekonečno	Všetko.

Zdroj

Astronomický portál Portál slnečná sústava Geovedný portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pozice Země ve vesmíru na českej Wikipédii a Earth's location in the universe na anglickej Wikipédii.