Preskočiť na obsah

Korešpondent

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O administratívnom pracovníkovi (v úrade, podniku ap.) vybavujúcom korešpondenciu pozri administratívny pracovník.
O korešpondenčnej banke pozri korešpondenčné bankovníctvo.

Korešpondent (zo lat. correspondēre – vzájomne si odpovedať;[pozn 1] iné názvy: spravodajca,[3][4][5] dopisovateľ[pozn 2]) je v širšom zmysle kmeňový pracovník redakcie (redaktor) pôsobiaci mimo ústredia,[8][9][10][11] avšak najčastejšie – a zároveň v užšom zmysle – sa tento výraz používa pre zahraničného spravodajcu.[12] Výrazom korešpondencia možno označiť činnosť korešpondenta.[13]

Typológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dĺžky doby pôsobenia v teréne sa rozoznáva:[14]

  • stály korešpondent – sídli trvalo v mieste, ktoré je pre redakciu významné ako zdroj informácií (napr. významné veľkomestá pre jednotlivé oblasti, napr. New York, Paríž, Londýn, Tel Aviv-Jafo)[15] a obyčajne spadá pod právomoc sekretariátu;[14]
  • vyslaný korešpondent – je redakciou vyslaný na dlhší čas na určité miesto, aby redakcii sprostredkoval spravodajstvo z významných udalosti (napr. konferencie, festivaly, olympijské hry); zostáva v kompetencii oddelenia, do ktorého patril pred odchodom z redakcie.[14] Špecifikom je vojnový korešpondent, ktorý je vyslaný do oblasti vojnového konfliktu, aby zabezpečil aktuálne a autentické informácie z bojiska a blízkeho okolia.

Podľa miesta pôsobenia vo vzťahu k domovskému štátu redakcie sa stály korešpondent môže byť:[16]

  • domáci korešpondent – sídli v štáte, v ktorom sa nachádza sídlo redakcie;
  • zahraničný korešpondent – sídli v zahraničí.

Iné typy korešpondentov zahŕňajú:

  • diplomatický korešpondent – domáci alebo zahraničný stály korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prostredia zahraničnej služby (diplomacie),
  • kráľovský korešpondent – stály korešpondent, ktorý sprostredkováva informácie z prostredia kráľovskej rodiny (v súčasnosti sa to týka najmä britskej kráľovskej rodiny),
  • vojnový korešpondent – vyslaný korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prebiehajúceho vojnového konfliktu.
William Howard Russell (ca 1854)

Za jedného z prvých zahraničných korešpondentov sa pokladá Henry Crabb Robinson,[14] ktorého britský denník The Times v súvislosti s napoleonskými vojnami vyslal do Altony (súčasť Hamburgu), kde v období od marca do augusta 1807 prinášal správy z diania na kontinente.[17] William Howard Russell, ktorý pôsobil 22 mesiacov ako vyslaný korešpondent The Times na fronte počas krymskej vojny býva označovaný za jedného z prvých moderných vojnových korešpondentov. Svojej správy odosielal telegraficky a v Británii mali až taký dopad na verejnosť, že viedli k pádu vlády.[18]

V 20. storočí výrazne vzrástol počet korešpondentov. Keďže sú miesta korešpondentov nákladné, menej významné periodiká miesto vysielania vlastných korešpondentov využívajú služby spravodajských agentúr, resp. nakupujú žurnalistické prejavy korešpondentov iných periodík.[14]

  1. ↑ Z com- + respondēre.[1] Respondēre znamená 1. pôvodne: navzájom sľúbiť, navzájom zaručovať; 2. odpovedať, odvetiť; súhlasiť, zhodovať sa, byť podobní.[2]
  2. ↑ Ako synonymum k výrazu korešpondent ho uvádza Slovník cudzích slov (akademický) (2005)[6] a Slovník súčasného slovenského jazyka (2011),[7] hoci odborné encyklopédie a slovníky žurnalistiky dôsledne rozlišujú medzi dopisovateľom (neprofesionálnym prispievateľom do periodika) a korešpondentom resp. spravodajcom (profesionálnym, vysunutým redaktorom). Pozri dopisovateľ.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Rejzek 2001, s. 301
  2. ↑ Pražák, Novotný a Sedláček 1980, s. 409
  3. ↑ Serafínová 1989a, s. 97; Serafínová 1989b, s. 196
  4. ↑ Tušer 2010, s. 215
  5. ↑ Paulička 2002b, s. 658. „spravodajca, napr. novinár“
  6. ↑ Balážová a Bosák 2005
  7. ↑ Jarošová a Buzássyová 2011
  8. ↑ Tušer 2010, s. 215. „vysunutý redaktor periodika, ktorý určitý čas pôsobí mimo redakcie, korešpondent“
  9. ↑ Serafínová 1989b, s. 196. „vysunutý redaktor redakcie, ktorý určitý čas pôsobí mimo nej a zásobuje ju zo svojho pôsobiska spravodajskými, príp. inými žurnalistickými prejavmi (napr. fotografiami).“
  10. ↑ Jacz 1982, s. 241. „vysunutý redaktor“
  11. ↑ „korespondent“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 5. díl, Ko – Ma, Praha: Odeon, 2000, str. 121, OCLC 8020710671. „zahraniční dopisovatel novin, ale i zpravodaj rozhlasu, televize či zpravodajské agentury, může působit v domovské zemi i v zahraničí“
  12. ↑ Trunečková 2010, s. 108
  13. ↑ Paulička 2002a, s. 658. „3. prispievanie (písanie) do novín“.
  14. 1 2 3 4 5 Jacz 1982, s. 241
  15. ↑ Serafínová 1989c, s. 198; Serafínová 1989d, s. 198
  16. ↑ Jacz 1982, s. 241
  17. ↑ Rae 1897, s. 16
  18. ↑ Arnold 2002, s. 121-122

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]